O téme

Rastúca digitalizácia ekonomiky a využívanie digitálnych technológií na pracovisku prinášajú nové možnosti pre zamestnancov a zamestnávateľov vrátane nových príležitostí na zlepšenie BOZP:

• Používanie systémov alebo technických postupov umožňujúcich, aby zariadenie alebo systém (čiastočne alebo úplne) vykonávali funkciu, ktorú predtým vykonával, alebo prípadne by mohol vykonávať (čiastočne alebo úplne) človek. presúva opakujúce sa, pracovne náročné a nebezpečné úlohy na stroje.
• Robotika a Umelou inteligenciou sa označujú systémy, ktoré vykazujú inteligentné správanie analyzovaním svojho prostredia a prijímaním opatrení (s určitou mierou autonómie) na dosiahnutie konkrétnych cieľov. Systémy založené na umelej inteligencii môžu byť založené výlučne na softvéri a môžu pôsobiť vo virtuálnom svete (napr. hlasoví asistenti, softvér na analýzu obrazu, vyhľadávacie nástroje, systémy na rozpoznávanie reči a tváre) alebo môže byť umelá inteligencia zabudovaná do hardvérových zariadení (napr. pokročilé roboty, autonómne automobily, drony alebo aplikácie internetu vecí). podporujú a nahrádzajú pracovníkov v nebezpečnom pracovnom prostredí.
• Digitálne technológie a technológie zvyšujúce výkon (napr. exoskeletony) zlepšujú prístup na trh práce pre znevýhodnených pracovníkov, ako sú pracovníci so zdravotným postihnutím, migranti alebo pracovníci nachádzajúci sa v oblastiach s nedostatkom pracovných príležitostí.
• Lepšie monitorovanie v kombinácii s veľkými dátami umožňuje včasnejšie a efektívnejšie zásahy.
• Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, flexibilita a autonómia pre pracovníkov, ktorí môžu pracovať z domu.

Z údajov prieskumu EU-OSHA v oblasti BOZP Pulse 2022 vyplýva, že digitálne technológie sa používajú na monitorovanie hluku, chemikálií, prachu a plynov na pracoviskách 19,2 % európskych zamestnancov a na monitorovanie srdcovej frekvencie, krvného tlaku, držania tela a iných životných funkcií 7,4 % pracujúcich.

Z rovnakých údajov takisto vyplýva, že zamestnanci pracujúci na diaľku z domu sú menej často vystavení násiliu alebo verbálnemu napádaniu zo strany zákazníkov, pacientov či žiakov alebo obťažovaniu či šikanovaniu: zamestnanci pracujúci na diaľku z domu uvádzajú, že sú vystavení násiliu alebo slovnému napádaniu len v 7,9 % prípadov (15,7 % celkového pracujúceho obyvateľstva), keďže pracujú väčšinou na pracovných miestach, kde je komunikácia s tretími stranami obmedzená, a obťažovaniu alebo šikanovaniu len v 4,4 % prípadov (v porovnaní so 7,3 % celkového počtu obyvateľov), keďže spoločenská izolácia (aj od kolegov a nadriadených) môže v tejto súvislosti zohrávať zmierňujúcu úlohu. Za zmienku stojí aj to, že v prípade zamestnancov pracujúcich na diaľku je menej pravdepodobné, že v porovnaní s celkovým počtom pracujúcich budú hlásiť nedostatok autonómie či tlak v spojitosti s pracovným tempom alebo pracovnými procesmi (14,4 %).

Existujú aj výzvy a riziká pre BOZP vyplývajúce zo zavádzania digitálnych technológií na pracovisku:

• Digitálne sledovanie, strata autonómie, zintenzívnenie práce a tlak na dosiahnutie určitej úrovne výkonnosti.
• Úlohy stredného manažmentu sú nahradené algoritmami, ktoré prideľujú úlohy pracovníkom a monitorujú ich výkon.
• Strata kontroly nad pracovnými úlohami, fragmentácia pracovných úloh na veľmi jednoduché úlohy, ktoré sa majú vykonávať štandardným spôsobom, zúžená náplň práce a strata zručností vykonávania pracovných úloh.
• Izolácia pracovníkov, nárast virtuálnych interakcií a strata vzájomnej podpory.
• Nesprávne alebo nespravodlivé rozhodnutia o pracovníkoch vyplývajúce z automatizovaných alebo poloautomatizovaných procesov využívajúcich údaje a/alebo softvér, ktoré obsahujú chyby.
• Systémy stimulov a pokút a hodnotenie výkonu pracovníkov.
• Nejasná zodpovednosť za BOZP a uplatniteľnosť existujúceho regulačného rámca BOZP.
• Mobilita, flexibilita, nepretržitá dostupnosť a stieranie hraníc medzi pracovným a súkromným životom.

V prieskume ESENER za rok 2019, ktorý vykonala EU-OSHA, sa zistili dôkazy, že zvýšené využívanie digitálnych technológií na pracovisku je spojené s psychosociálnymi rizikami, ako sú časový tlak, nedostatočná komunikácia alebo spolupráca, neistota zamestnania a dlhé pracovné zmeny alebo nepravidelný pracovný čas.

V prieskume EU-OSHA v oblasti BOZP Pulse 2022 oslovení pracujúci uviedli aj to, že digitálne technológie vedú k práci osamote (44 %), zintenzívneniu dohľadu nad prácou (37 %), zníženiu autonómie v práci (19 %), určovaniu rýchlosti alebo tempa práce (52 %) a zvýšeniu pracovného zaťaženia (33 %).

Z údajov z prieskumu v oblasti BOZP Pulse 2022 takisto vyplýva, že zamestnanci pracujúci na diaľku z domu hlásia zvýšenie pracovného zaťaženia (33,2 %), určovanie rýchlosti alebo tempa práce digitálnymi technológiami (61,2 %), spoločenskú izoláciu (56,8 %) a značnú časovú tieseň alebo nadmerné pracovné zaťaženie (46,9 %) častejšie ako celková zamestnaná populácia.