O téme


Šance a riziká

Rastúca digitalizácia ekonomiky a využívanie digitálnych technológií na pracovisku prinášajú nové možnosti pre zamestnancov a zamestnávateľov vrátane nových príležitostí na zlepšenie BOZP:

  • presúva opakujúce sa, pracovne náročné a nebezpečné úlohy na stroje.
  • Robotika a podporujú a nahrádzajú pracovníkov v nebezpečnom pracovnom prostredí.
  • Digitálne technológie a technológie zvyšujúce výkon (napr. exoskeletony) zlepšujú prístup na trh práce pre znevýhodnených pracovníkov, ako sú pracovníci so zdravotným postihnutím, migranti alebo pracovníci nachádzajúci sa v oblastiach s nedostatkom pracovných príležitostí.
  • Lepšie monitorovanie v kombinácii s veľkými dátami umožňuje včasnejšie a efektívnejšie zásahy.
  • Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, flexibilita a autonómia pre pracovníkov, ktorí môžu pracovať z domu.

Z údajov prieskumu EU-OSHA v oblasti BOZP Pulse 2022 vyplýva, že digitálne technológie sa používajú na monitorovanie hluku, chemikálií, prachu a plynov na pracoviskách 19,2 % európskych zamestnancov a na monitorovanie srdcovej frekvencie, krvného tlaku, držania tela a iných životných funkcií 7,4 % pracujúcich.

Z rovnakých údajov takisto vyplýva, že zamestnanci pracujúci na diaľku z domu sú menej často vystavení násiliu alebo verbálnemu napádaniu zo strany zákazníkov, pacientov či žiakov alebo obťažovaniu či šikanovaniu: zamestnanci pracujúci na diaľku z domu uvádzajú, že sú vystavení násiliu alebo slovnému napádaniu len v 7,9 % prípadov (15,7 % celkového pracujúceho obyvateľstva), keďže pracujú väčšinou na pracovných miestach, kde je komunikácia s tretími stranami obmedzená, a obťažovaniu alebo šikanovaniu len v 4,4 % prípadov (v porovnaní so 7,3 % celkového počtu obyvateľov), keďže spoločenská izolácia (aj od kolegov a nadriadených) môže v tejto súvislosti zohrávať zmierňujúcu úlohu. Za zmienku stojí aj to, že v prípade zamestnancov pracujúcich na diaľku je menej pravdepodobné, že v porovnaní s celkovým počtom pracujúcich budú hlásiť nedostatok autonómie či tlak v spojitosti s pracovným tempom alebo pracovnými procesmi (14,4 %).

Existujú aj výzvy a riziká pre BOZP vyplývajúce zo zavádzania digitálnych technológií na pracovisku:

  • Digitálne sledovanie, strata autonómie, zintenzívnenie práce a tlak na dosiahnutie určitej úrovne výkonnosti.
  • Úlohy stredného manažmentu sú nahradené algoritmami, ktoré prideľujú úlohy pracovníkom a monitorujú ich výkon.
  • Strata kontroly nad pracovnými úlohami, fragmentácia pracovných úloh na veľmi jednoduché úlohy, ktoré sa majú vykonávať štandardným spôsobom, zúžená náplň práce a strata zručností vykonávania pracovných úloh.
  • Izolácia pracovníkov, nárast virtuálnych interakcií a strata vzájomnej podpory.
  • Nesprávne alebo nespravodlivé rozhodnutia o pracovníkoch vyplývajúce z automatizovaných alebo poloautomatizovaných procesov využívajúcich údaje a/alebo softvér, ktoré obsahujú chyby.
  • Systémy stimulov a pokút a hodnotenie výkonu pracovníkov.
  • Nejasná zodpovednosť za BOZP a uplatniteľnosť existujúceho regulačného rámca BOZP.
  • Mobilita, flexibilita, nepretržitá dostupnosť a stieranie hraníc medzi pracovným a súkromným životom.

V prieskume ESENER za rok 2019, ktorý vykonala EU-OSHA, sa zistili dôkazy, že zvýšené využívanie digitálnych technológií na pracovisku je spojené s psychosociálnymi rizikami, ako sú časový tlak, nedostatočná komunikácia alebo spolupráca, neistota zamestnania a dlhé pracovné zmeny alebo nepravidelný pracovný čas.

prieskume EU-OSHA v oblasti BOZP Pulse 2022 oslovení pracujúci uviedli aj to, že digitálne technológie vedú k práci osamote (44 %), zintenzívneniu dohľadu nad prácou (37 %), zníženiu autonómie v práci (19 %), určovaniu rýchlosti alebo tempa práce (52 %) a zvýšeniu pracovného zaťaženia (33 %).

Z údajov z prieskumu v oblasti BOZP Pulse 2022 takisto vyplýva, že zamestnanci pracujúci na diaľku z domu hlásia zvýšenie pracovného zaťaženia (33,2 %), určovanie rýchlosti alebo tempa práce digitálnymi technológiami (61,2 %), spoločenskú izoláciu (56,8 %) a značnú časovú tieseň alebo nadmerné pracovné zaťaženie (46,9 %) častejšie ako celková zamestnaná populácia.