Prípadové štúdie

Postavenie pracovníkov pre digitálne platformy v zamestnaní je často nejednoznačné. Ich práva týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného času a náhrady nie sú v rámci platných právnych predpisov jasne stanovené. Túto situáciu ďalej zhoršuje Systém riadenia pracovníkov, pri ktorom sa na automatizované alebo poloautomatizované riadenie pracovníkov používajú jednoduché (t. j. bez „inteligencie“) algoritmy a digitálne technológie (napr. zariadenia na monitorovanie pracovníkov, počítače alebo softvér na rozpoznávanie tváre). Poskytuje prostriedky na automatizáciu veľkého počtu úloh riadenia pracovníkov (napríklad zostavovanie harmonogramu, pracovných zmien a monitorovanie pracovníkov prostredníctvom nositeľných zariadení). Riadenie pracovníkov založené na umelej inteligencii zahŕňa simuláciu inteligencie, ktorá je nevyhnutná na zvládnutie neistoty (napr. poskytovanie rôznych výstupov na základe zmien v prostredí), zatiaľ čo algoritmické riadenie je svojou povahou deterministické (t. j. pri rovnakom vstupe vždy poskytuje rovnaký výstup). platformových pracovníkov, ktoré ovplyvňuje ich pracovné podmienky a prideľovanie práce. 

V tejto prípadovej štúdii sa poukazuje na španielsku iniciatívu zameranú na reguláciu práv platformových pracovníkov, a to zavedením zákona o pracovníkoch donáškových služieb (tzv. Riders’ Law) prostredníctvom ustanovení zákonníka práce. Tieto ustanovenia riešia kľúčové otázky, ako sú závislá zárobková činnosť pre platformových pracovníkov v odvetví donáškových služieb a potreba transparentnosti algoritmov všetkých digitálnych platforiem.

Prípadová štúdia končí uvedením silných stránok a nedostatkov tejto iniciatívy.