Kognitívna automatizácia: čo robia členské štáty a EÚ v záujme ochrany zamestnancov?
Čoraz rozsiahlejšie využívanie umelej inteligencie neustále mení povahu práce i pracovné úlohy. Z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) to predstavuje príležitosti i výzvy, ale aj výhody a riziká. (alebo poloautomatizácia) kognitívnych úloh vyvoláva obavy, najmä pokiaľ ide o psychosociálnu pohodu pracovníkov, ktorú musia riešiť tvorcovia politík.
V tomto informačnom dokumente sa najprv predstavujú hlavné body aktu Európskej komisie o umelej inteligencii. Poukazuje sa v ňom aj na to, že EÚ pri zavádzaní a regulovaní systémov umelej inteligencie uplatňuje hľadisko zamerané na ľudí. Skúmajú sa v ňom aj národné iniciatívy Nemecka, Francúzska, Nórska a Švédska, pokiaľ ide o prístup k širšiemu využívaniu systémov založených na umelej inteligencii na pracovisku. Zároveň sa v ňom poukazuje na nedostatky v sociálnych politikách, ktoré je potrené zvážiť.
Informačný dokument uzatvárajú odporúčania podporujúce nadnárodnú a globálnu spoluprácu v záujme vytvorenia spoločných politík a noriem, ktoré sa týkajú umelej inteligencie a jej vplyvu na BOZP.
